Nález ponúkol svetu oslnivú víziu starovekého života na Níle a moderným
Egypťanom vnukol nový pocit národnej hrdosti a sebaurčenia. Na rozdiel
od mnohých ďalších hrobiek faraónov, táto nebola úplne vyplienená a
obsahovala približne 5400 neporušených predmetov, z ktorých mnohé boli
zo zlata.
V piatok 4. novembra uplynie 100 rokov od momentu, kedy Howard Carter objavil vchod do Tutanchamonovej hrobky.
Keď sa v roku 1891, vtedy len 17-ročný mladík Howard Carter bez
formálneho vzdelania v oblasti archeológie pridal k archeologickému
prieskumu Egypta, ktorý sponzorovali Briti, nikto netušil ako významne
sa o niekoľko rokov neskôr zapíše do histórie.
Vďaka vytrvalej práci a talentu získal v roku 1899 post generálneho
inšpektora egyptského oddelenia pre starožitnosti a v roku 1907 začal
spolupracovať s bohatým anglickým šľachticom a zberateľom starožitností
lordom Carnarvonom. Ich spoločná vášeň pre staroveký Egypt viedla k
objaveniu hrobky Tutanchamona, ktorý bol uložený na posledný odpočinok s
ohromujúcou zásobou pokladov.
Hľadanie hrobky nachádzajúcej sa na území dnešného egyptského mesta
Luxor v Údolí kráľov začalo v júni 1914 a sprevádzalo ho niekoľko
vážnych problémov. Prieskumné práce výrazne spomalilo vypuknutie 1.
svetovej vojny, a tak sa Carter a jeho tím naplno pustili do práce až na
jeseň v roku 1917, kedy vojnová situácia umožnila obnovenie vykopávok.
Počas nasledujúcich piatich rokov premiestnili 150 až 200-tisíc ton
sutiny. Archeológovia a hľadači pokladov kopali v údolí celé desaťročia a
mnohí verili, že čas rozkvetu objavov už pominul. Podobne na tom bol aj
samotný lord Carnarvon, ktorý bol presvedčený, že hrobka Tutanchamona
napokon objavená nebude. Skepsu však prelomil štvrtý novembrový deň roku
1922, kedy si v komplexe členitých kaňonov vytrvalý Howard Carter
zapísal do denníka len pár slov: "Našli sa prvé schody hrobky."
Nasledujúci deň jeho tím odkryl schodisko a zostúpil k dverám, ktoré
boli označené faraónskymi pečaťami. Podzemnú hrobku, ktorú odborníci
pomenovali KV 62, objavoval Carter postupne. Pozostávala zo štyroch
malých miestností dnes známych ako predsieň, prístavba, pokladnica a
pohrebná komora.
V predsieni sa našli napríklad postele, stoličky, vojenské vozy, džbány
či pozlátené sochy. V ďalšej časti, ktorá bola pomenovaná ako prístavba
boli objavené masti, košíky na ovocie a zeleninu, ale aj džbány, kusy
odevov, šperkov aj nábytku. K pohrebnej komore sa Carter dostal až vo
februári 1923. Rozprestieral sa v nej neporušený sarkofág s múmiou 12.
faraóna 18. dynastie Tutanchamona, ktorý podľa odhadov zomrel len vo
veku 19 rokov.
Múmiu uloženú v rakve vyrobenej z masívneho zlata obkolesovali dve
vonkajšie truhly. Na hlave kráľa sa nachádzala zlatá portrétna maska a v
jej blízkosti boli uložené početné šperky a amulety. Forenzní experti
dospeli k záveru, že v staroveku došlo k dvom vlámaniam krátko po tom,
ako bol Tutanchamon uložený na odpočinok. Lupiči vyplienili niektoré
miestnosti, ale podarilo sa im ujsť len s menšími prenosnými predmetmi.
Miesto posledného odpočinku egyptského faraóna preslávil aj popredný
svetový archeologický fotograf Harry Burton. Jeho sugestívne snímky
totiž urobili z objavu celosvetovú mediálnu udalosť. Rozpútala sa tak
moderná vlna egyptománie, ktorá z Tutanchamona urobila popkultúrnu
celebritu najmä v Spojených štátoch. Vyobrazenia kráľa alebo predmetov z
hrobky sa objavovali na šperkoch, bytových textíliách, cigaretových
kartičkách, plechovkách na sušienky či večerných šatách. V desiatkach
amerických miest sa otvorili kiná s egyptskou tematikou, vyzdobené bohmi
a sfingami.
Predmety z Tutanchamonovej hrobky budú môcť nadšenci obdivovať vo Veľkom
egyptskom múzeu (GEM), ktoré je tiež známe ako Múzeum v Gíze. Jeho
otvorenie je naplánované na rok 2023.